Móda v predvojnovom Československu: Odev ako symbol modernosti
Vznik samostatného Československa poznačil výrazne módu vtedajšej doby. Móda v predvojnovom Československu odrážala nielen čo bolo „in“ vo svete, ale aj spoločenské zmeny ako je emancipácia žien. Toto obdobie prinieslo slobodnejší štýl, vplyvy parížskeho ducha, ale aj rozmach domáceho textilného priemyslu. Odev sa stal symbolom modernosti a reprezentoval národné cítenie nového štátu. Zatiaľ čo muži siahali po kvalitných oblekoch, ženy siahali po praktickejších strihoch. Poďme si dámsku a pánsku módu lepšie priblížiť.
Dámska móda
Prvá republika priniesla ženám v spoločnosti s dominanciou mužov vyššie postavenie, v dôsledku čoho sa ženy snažili presadiť v mužských povolaniach. Stráca sa typická predstava ženskosti, korzety vymieňali za podprsenky a nohavičkové kombiné, ťažké krinolínové sukne za krátke voľné sukne áčkového strihu. Nebáli sa nimi jemne odhaľovať nohy, ktoré si zakrývali farebnými pančuchami.
V dámskom šatníku sa začali objavovať nohavice a kostýmy pánskych tvarov. Veľkou priekopníčkou nohavicovej módy bola práve známa francúzska dizajnérka Coco Chanel s jej širokými a dlhými strihmi.
Voľné strihy a nezvýraznený pás priam dominujú. Dôkazom toho je ďalší populárny kúsok, a to dlhé voľné šaty s postupne sa rozširujúcim strihom a s dlhými úzkymi rukávmi. K obtiahnutým a elegantným strihom sa ženy začali vraciať až koncom 30. rokov. Výstrih na chrbte bol provokatívny kúsok.
Outfity boli dolaďované elegantnými sakami a kabátikmi. Doplnkom kráľovali vyzdobené klobúky, rukavice a boa.
A čo mejkap? V prvej republike rastie popularita kozmetiky na trhu. Československé ženy sa chceli podobať hviezdnym filmovým ikonám z „The Roaring Twenties“ ako sú Marlene Dietrich a Greta Garbo. Ich líčenie bolo typické pre bledú, púdrovanú pleť, zahnuté tenké obočie do oblúčika, dokresľované tmavou ceruzkou. Na oči si maľovali výrazné tmavé tiene, ideálne v kombináciách sivá, čierna a modrá s čiernou linkou na hornom viečku. Pre pery boli typické takzvané Cupid’s bows, drobné, srdiečkové pery, maľované sýtočervenými rúžmi.
Práve vďaka vplyvom emancipácie bolo pre túto éru príznačné, že si ženy skracovali vlasy.
Pánska móda
Pánska móda v Československu bola synonymom elegancie a reprezentácie moderného muža. V porovnaní s dámskym šatníkom boli zmeny oveľa pokojnejšie. Základom šatníka bol oblek – kvalitne ušitý, sako muselo byť z rovnakého materiálu ako nohavice. Outfit dopĺňali vestou a košeľou.
Na denné nosenie sa objavovali aj farebné kombinácie oblekov, ale spoločenským udalostiam patrilo výrazné použitie čiernej a bielej klasiky.
Takéto obleky mali svoje vlastné pomenovanie podľa toho, na akú udalosť sa nosili.
- Frak je najviac slávnostný a najformálnejší oblek. Aj keď mal gombíky, nezapínal sa.
- Žaket bol formálny denný oblek.
- Smoking bol formálny večerný oblek v tmavých farbách.
Pre pánsku módu boli typickými doplnkami kravaty, cylindre a kožené hodinky.
Časom sa pánska móda začala uberať smerom k pohodliu a denné obleky začali nahrádzať pulóvre, košele s mäkkým golierom, pumpky (trojštvrťáky) a voľné nohavice.
Obuv
Prelom v obuvi priniesla zlínska firma Baťa, ktorá spravila z Československa obuvnícku veľmoc. Baťove kožené topánky boli obľúbené pre nízke ceny, jednoduchosť výroby a praktickosť.
V tomto období sa na prácu a na šport začínajú vyrábať plátenky. Ako sa rozlišovala dámska a pánska obuv? Ženy si obľúbili lodičky, poltopánky a sandálky, zatiaľ čo muži nosili šnurovacie a členkové topánky. Začiatkom 20. rokov sa presadili topánky s dlhou ostrou špičkou a koncom 30. rokov začali vznikať prvé prototypy mokasín.
Salóny a módne značky
Kto bol zodpovedný za tvorbu odevu, ktorý udával trendy? Podiel možno prisúdiť viacerým návrhárom. Elitou bola návrhárka Hana Podolská, prezývaná „Kráľovná prvorepublikovej módy“, ktorej zákazníčkami boli známe československé celebrity ako Lída Baarová a Adina Mandlová, ale aj budúca prvá dáma Hana Benešová.
Návrhy odevov vznikali priamo v takýchto salónoch:
Medzi Haniných konkurentov, ktorí sa podieľali na obliekaní prvej republiky, patrili Oldřich Rosenbaum či Arnoštka Roubíčková.
